Ľuboš JuríkVšetci sme potomkovia KainoviVydavateľstvo sss, Bratislava 2010 Už nemusí cestovať za bratom zo socialistického Československa do Západného Nemecka, aby napísal román Emigranti. Časy sa zmenili, autor medzičasom vyzrel, napísal dvadsať kníh, televíznych scenárov, divadelných hier. Milovníci dychovky ešte teraz zháňajú jeho aktuálnu adresu, aby ho vytrieskali krištáľovým krídlom, bakuľou, ozembuchom, hocičím za to, že do knihy Slovenský bigbít (v roku 2009 za ňu dostal cenu Krištáľové krídlo) nevložil nijaké zmienky o slovenskej dychovke. Všetkým sa ušlo - tvrdia milovníci dychovky - len nám nie. Do knihy o bigbíte sa zmestila každá barová kapela, ktorá s bigbítom nemala nič spoločné (len kniha a televízny seriál boli hrubšie), tak prečo nie aj dychovka? No Ľuboš Jurík nemá čas na odpovede. Trápi ho 341-stranová minisága rodu, ktorá obsiahne vari sto rokov od deda, bojov na Piave, až po dnešnú hektickú dobu, ktorá sa ani 21 rokov od revolúcie nevie upokojiť, aby život nastolil normálny ľudský kurz.