Novinár a publicista. Človek Zoznam autorových rubrík: Mord ho!, Zamyslenia, Recenzie, Na cestách, Jazzové delírium
ad: James Fulcher: Kapitalizmus, veľmi stručný úvod, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov. Štyristo miliónom obyvateľov bývalého socialistického bloku Európy nasľubovali demokraciu, a neskúsené obyvateľstvo, skľúčené z denného života v nedostatku a duchovnej biede, privolilo s radosťou k zmenám.
ad: David Schweickart: Po kapitalizme ekonomická demokracia, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2010. Kým Slovensko si ešte len privyká na nové, zmenené kapitalistické pomery, na knižný trh už prichádza zásadná publikácia, ktorá ukazuje ako to bude fungovať po zániku kapitalizmu.
Ľuboš JuríkVšetci sme potomkovia KainoviVydavateľstvo sss, Bratislava 2010 Už nemusí cestovať za bratom zo socialistického Československa do Západného Nemecka, aby napísal román Emigranti. Časy sa zmenili, autor medzičasom vyzrel, napísal dvadsať kníh, televíznych scenárov, divadelných hier. Milovníci dychovky ešte teraz zháňajú jeho aktuálnu adresu, aby ho vytrieskali krištáľovým krídlom, bakuľou, ozembuchom, hocičím za to, že do knihy Slovenský bigbít (v roku 2009 za ňu dostal cenu Krištáľové krídlo) nevložil nijaké zmienky o slovenskej dychovke. Všetkým sa ušlo - tvrdia milovníci dychovky - len nám nie. Do knihy o bigbíte sa zmestila každá barová kapela, ktorá s bigbítom nemala nič spoločné (len kniha a televízny seriál boli hrubšie), tak prečo nie aj dychovka? No Ľuboš Jurík nemá čas na odpovede. Trápi ho 341-stranová minisága rodu, ktorá obsiahne vari sto rokov od deda, bojov na Piave, až po dnešnú hektickú dobu, ktorá sa ani 21 rokov od revolúcie nevie upokojiť, aby život nastolil normálny ľudský kurz.
Ekonomicko-politická anderseniáda Michaela Alberta Motto: nech autor pareconu najprv presvedčí jednu jedinú Paris Hilton, aby sa vzdala svojho dedičstva aj spôsobu života! Je nepochybné, že kapitalizmus v tejto podobe silne kríva na všetky štyri nohy, ba aj na chvost. Už socializmus kríval tak, až sa z toho zosypal. Robiť si však predčasné ilúzie z iného riešenia môže byť trochu nemiestne. Matriarchát ani patriarchát takisto do dnešných dní neprežili, sú javy, ktoré sa musia utriasť časom. Michael Albert vynašiel parecon, čiže participatívnu ekonomiku. Lenže jedna vec je byť autorom teórie, a úplne iná vec je žiť v kapitalistickej praxi s poznatkami zo života zo socializmu v praxi - nech už bol v akejkoľvek kvalite. Michael Albert dáva ľuďom nádej, podotýkam, že falošnú nádej, o radikálnej zmene života smerom k lepšiemu. Kto by nechcel žiť dôstojnejšie, pokojnejšie a radostnejšie, bezstarostnejšie? Práve takéto prísľuby vyliezajú na povrch z knihy Michaela Alberta Naša nádej - život bez kapitalizmu (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2009).
Peter Gregor Atudy alebo malá prechádzka veľkým lunaparkomVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2010 Keď sa duchovná osobnosť veľkosti slona narodí medzi trpaslíkov (niektorí nedôvtipní čitatelia), je zle - buď ich nechtiac pošliape, alebo nevedomky odkopne až odletia do nebeských výšin. A ak sa takýto „duchovný" slon narodí medzi baktériami (niektorí novinári, prípadne vybraní prekladatelia), vôbec ich ani nemôže očami vidieť, nie je na to uspôsobený. Je zvyknutý na iné duchovné roviny. Predvčerom som sa s priateľom básnikom Ireneyom Balážom zhováral o najnovšej knihe Petra Gregora: „Je to autor európskeho formátu," tvrdil Ireney. Oponoval som mu: „Prečo európskeho? Svetového formátu!" Od detstva som zbieral humor, aforizmy, a hoci som sám vtipy nikdy nerozprával, všetky som ich poznal, mal som ich sústredené desaťtisíce.
Film 127 hodín niektorých divákov doslovne šokoval. Vynikajúco stvárnený zdanlivo nepravdepodobný, no pravdivý, skutočný príbeh 26-ročného Arona Ralstona, ktorý sa jednej piatkovej noci vybral do pohoria v Utahu, štáte USA, aby strávil celý víkend lezením po pustých skalách, otrasie nielen samou podstatou príbehu, ale aj tým, že ho sledujeme na veľkom plátne kina. Ten, kto si dáva každodennú námahu a pozerá v televízii také vysielania, aké poskytujú Spectrum, Discovery, Zone Reality a im príbuzné vysielania, nie je z filmu až taký zaskočený.
Keď je na niektorej novinárskej filmovej projekcii takmer plná kinosála, už bezpečne viem, že s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidím film s hlbšou myšlienkou. A dopredu je jasné, že sa v médiách zjaví viacero článkov pozitívne hodnotiacich konkrétny film. Aj na filme Čierna labuť (Black Swan) bolo bezmála plno, zrejme už tým, že ide o psychologický thriller, ale zjavne aj tým, že v povetrí lietal Zlatý glóbus v kategórii najlepšia herečka (Natalie Portman) a päť nominácií na Oscara. Mám svoje skúsenosti, v takýchto označeniach vidím lacné pozlátka, a život mi dáva zapravdu.
Múza: prameň, jarok, potôčik, rieka, veľtok, more, oceán, oblaky, kolobeh. Fúzy: zhmotnenie predstavy starobylosti, ale aj huncútstva, beťárstva, iskrivého šarmu. Fúzy múzy: šibalský prameň, ktorého duchovný veľtok nikdy nezmizne. O takýto zdroj som sa naposledy potkol v Klube spisovateľov, keď Bohuslava Vargová položila na stôl dva výtlačky knihy Kto kráča vedľa nás. Splodila ju spolu s početným kolektívom, s ktorým sú spoločne združení v Literárnej dielni Rozhľady pri Kultúrnom združení národností a etník SR. Dobrý nápad.
Kontrabasista Dave Holland nás prekvapuje aj ohuruje svojimi džezovými výbojmi už od šesťdesiatych rokov, keď udivoval a šokoval freedžezovou hrou v zostave Milesa Davisa. Jeho kvartet, kvintet, sextet, ale naposledy aj octet, patria k tomu najšťavnatejšiemu, čo sa v modernom džeze posledných desaťročí vykvasí. Tentoraz vyšiel na sklonku roku 2010 na značke Dare2 Records (na Slovensku distribuuje DIVYD) album DAVE HOLLAND OCTET - PATHWAYS ako záznam z ich účinkovania v klube Birdland v New Yorku v dňoch 7. až 11. januára 2009. V náročných kompozíciach dostávajú priestor temná a zároveň rýchla trúbka či flugelhorn Alexa Sipiagina, baritónový saxofón Garyho Smulyana, tenorový a sopránový saxofón Chrisa Pottera, altový saxofón a flauta Antonia Harta, trombón veterána Robina Eubanksa, vibrafón a marimba Stevea Nelsona, kontrabas Daveho Hollanda a bicie Nateho Smitha. Kvalitná, potemnená, nočná hudba prevažne z pera Hollanda (pričinili sa aj Potter a Sipiagin) nám predstavuje Daveovu osmičku v plnej forme a kráse.
